Naši študenti zorganizovali už 3. Marie Day

Vo štvrtok po veľkej noci sa konal tretí ročník žiackej akcie Marie Night. Je to akcia, pri ktorej sa žiaci školy môžu dozvedieť mnohé o rádioaktivite, uráne a jadrových elektrárňach.

Deň bol pomenovaný podľa Marie Curie Sklodowskej, známej vedkyne pôvodom z Poľska. Táto slávna osobnosť pomáhala s výskumom rádioaktivity, pričom objavila polónium a rádium. Bola ocenená Nobelovými cenami za chémiu a fyziku a práve dlhodobý výskum rádioaktivity mohol za jej smrť. My sme sa vybrali za organizátormi - staršími žiakmi, ktorí toto podujatie pripravovali.

Hneď na úvod nás zaujala ukážka masiek a rukavíc. ”Tieto sú ešte stále používané. Používali sa v krytoch civilnej obrany, v školách alebo veľkých fabrikách. Najnebezpečnejší na jadrovej hávárii nie je ten výbuch samotný, ale rádioaktívne častice, ktoré sa dostanú do vzduchu. Padajúce častice sa môžu dostať do vlasov či pľúc, čo nie je práve najlepšie, a preto by sa používali tie plynové masky, “ prezradil nám o nich organizátor Jurki.

Potom sme si všimli veľký fúrik plný niečoho, čo sa zdalo byť uhlím. Na otázku, či sa používa v reaktore Jurki pokrútil hlavou: “To sa v reaktore nepoužíva, miesto toho sa používajú uránové peletky - asi centimeter vysoký a centimeter široký čierny valec. V slovenských reaktoroch je asi 42 ton uránu, táto peletka váži asi 8 gramov. Peletky sú spojené do dlhých tyčí a namočené vo vode. Jedna takáto peletka má rovnako veľa energie ako päťdesiat fúrikov plných uhlia a vydrží asi rok alebo dva.”

Významným prvkom výstavy bola aj kostra z biologického laboratória, ktorá má na sebe viaceré kusy zaujímavého oblečenia. Podľa slov organizátora Matúša pochádzal z Československej ľudovej armády, ale podobné sa využívajú aj dnes: “Základom je róba z hrubého tvrdého igelitu, aby sa limitoval kontakt rádioaktívneho prachu s pokožkou. Zároveň tieni pred alfa a beta časticami (ide o rôzne rádioaktívne častice. Pred alfa časticami chráni aj obyčajný papier, beta častice zastaví hliník, gama častice olovo a neutrónové častice len hrubý betón).” Súčasťou odevu kostry (ktorú študenti kamarátsky nazvali Evžen) boli aj rukavice, maska a čižmy s tvrdou podrážkou.

Ďalšou “postavičkou”, hoci už bez opornej štruktúry, bol kostým robotníka pod schodiskom. Okrem toho, že sa volala Dezider a že bez opory vyzerala dosť smutne, nám organizátori prezradili aj toto: Postavička mala nedostačujúce oblečenie, ktoré nedokázalo vhodne chrániť pred žiarením. Napríklad maska už nebola celotvárová. Na červenej helme bol zároveň zozadu plát alobalu (v origináli bol olovený). Olovo vo forme plátu bolo zastrčené aj na prednej strane trupu. Aj napriek celkovej nízkej kvalite obleku mal slúžiť na oveľa rizikovejšie práce ako ten Evženov. Dezider mohol byť vystavený rádioaktivite, keďže sa takýto oblek používal aj v reaktoroch.

Sami organizátori spomenuli, že tento rok bolo podujatie pripravené spolu s dejepisárom Dávidom Dzamom, keďže sa rozoberala aj historická téma pracovných táborov v uránových baniach. V neľudských podmienkach tam pracovali okrem profesionálnych baníkov aj sudetskí Nemci, trestanci či politickí väzni. Ťažbu uránu potrebovali Sovieti na to, aby po druhej svetovej vojne čo najrýchlejšie vyrobili svoje vlastné jadrové zbrane, a aj Jáchymovský podnik bol vlastnený Sovietskym zväzom. Podľa údajov denníka Sme iba v Jáchymove pracovalo za celý čas fungovania až 65 000 ľudí, ku ktorým sa často správali dozorcovia neľudsky. Väzni boli prezývaní “mukli” - muž určen k likvidaci, Pracovné tábory operovali od roku 1948 do roku 1961, kedy sa komunisti snažili zahladiť po nich stopy. Posledná česká uránová baňa sa zatvorila v roku 2017.

Text: Philip Levrinc
Foto: P. Levrinc, Filip Pavlac